ANDREA UVÁČIKOVÁ
Ako vnímate súčasnú grafiku v porovnaní s jej historickým vývojom? Ktoré trendy alebo inovácie dnes považujete za najzaujímavejšie?

Umeleckej grafike sa venujem dlhodobo – od začiatku 90. rokov 20. storočia. K jej výskumu, prezentácii a reflexii v kontexte súčasného vizuálneho umenia ma priviedla práca kurátorky v Štátnej galérii v Banskej Bystrici (dnes Stredoslovenská galéria). Táto inštitúcia sa dlhodobo – už od roku 1968 – zameriavala vo svojej výstavnej a zbierkotvornej práci na oblasť grafiky. Bola to v rámci Slovenska špecializácia tejto galérie popri reflexii umenia 20. storočia. Po novembri 1989 sa výstavy grafiky koncentrovali na bienále a trienále súčasnej slovenskej grafiky, ale aj veľké projekty typu Počítačová grafika, Digitálna a elektronická grafika, profilové výstavy veľkých osobností slovenskej a českej grafiky. Kontakt s umeleckou grafikou bol v mojej galerijnej praxi teda pomerne intenzívny.

Súčasné koncepcie a podoby grafiky boli od polovice 90. rokov 20. storočia výrazne inovované novými možnosťami počítačového a digitálneho umenia. Vplyv mala určite aj prevažujúca štýlová podoba aktuálneho umenia – najmä neokonceptualizmus, ktorý umožňoval spolu s novými technológiami tlače, čerpať výrazovosť z ostatných médií, preberať a modifikovať existujúce obrazy. Mohli sme tiež vidieť nové perspektívy expanzie grafiky – jej presahy do iných médií, jej novú experimentálnu podobu a mnohé invenčné autorské postupy. Preto možno objektívne konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim vývinom až do obdobia 70. a 80. rokov 20. storočia, došlo k dynamickému rozvoju grafiky a her akceptácii v súradniciach súčasného umenia. V tejto súvislosti som sa podieľala na výskumnom grante Transmediálny priestor grafiky na Fakulte umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Súčasná grafika sa veľmi rôznorodo prejavuje – od tradičných techník až po digitálne procesy. Aké techniky sú momentálne najpopulárnejšie medzi mladými umelcami a prečo?

Istá presýtenosť v oblasti počítačovej a digitálnej grafiky, ktorá vyprodukovala popri originalite a umeleckej kvalite aj mnoho balastu a nápodoby v podobe rýchlych „skečovitých“ obrazov, sa prejavila okolo roku 2010 k intenzívnemu návratu k viacerým klasickým technikám. Na Slovensku to boli najmä návraty k výškotlači ako drevorez, drevoryt, linoryt, ktoré sa dali aj výrazovo simulovať pomocou sofistikovaných softvérov. Tvorbu mladých grafikov a grafičiek som sledovala najmä na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde som pedagogicky pôsobila do leta 2025, ako aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Fakulte umení v Košiciach. Ich preferencie pri použití grafických techník sa menili v čase a závisia od individuálnych nastavení a samozrejme zručností. Tiež za posledných 10 rokov možno konštatovať u väčšiny návrat ku klasike, ale pomáhajú si digitálnou predlohou. Popri ateliérovej výučbe techník radi experimentujú, čo im umožňujú mnohé workshopy doma a v zahraničí. Niekoľko rokov boli zamerané na telovú, performatívnu a akčnú podobu grafiky. Veľa poslucháčov a absolventov odboru grafika tvorí autorské albumy a knihy, pri tvorbe ktorých kombinujú techniky. V obľube je stále autorská monotýpia, ale aj slepotlač, pečiatkovanie pomocou autorských miniatúrnych matríc a procesuálna tvorba tlače. Pre súčasnú generáciu grafikov a grafičiek, ktorí nastupujú do praxe, je tu množstvo technických možností, ale v priebehu štúdia sa chcú naučiť ovládať aj náročné klasické postupy.

Súčasní grafici často pracujú s hybridnými technikami, ktoré spájajú rôzne výtvarné médiá. Ako vnímate tento prístup a aké výhody alebo výzvy prináša?

Kombinácie postupov a techník či spomínané presahy grafiky s inými médiami by mali byť použité primerane cieľu výpovede a autorskej intencii. Inak môžu vo výsledku priniesť samoúčelné efekty a skĺznuť k určitej maniere, prípadne zanikne grafické špecifikum. V súčasnosti sa grafika stále viac otvára verejnosti cez výstavy, workshopy alebo experimentálne projekty. Aké je miesto grafiky v súčasnom výtvarnom svete a jej vplyv na širšiu kultúru? Už po roku 2000 môžeme na výtvarnej scéne sledovať integráciu grafiky do kolektívnych výstav, nielen špecializované prehliadky, prípadne autorské výstavy. Podobné to bolo aj s maľbou alebo odbormi sochárstva. Zdalo sa, že nové perspektívy umenia sa týkajú len nových médií. Napríklad na veľkej decéniovej výstave Nulté roky v Dome umenia v Bratislave, ktorá sumarizovala to najlepšie zo slovenského umenia v rokoch 2000 – 2010 sa neobjavilo ani jedno grafické dielo. Na grafiku sa akoby „zabudlo“, hoci tu boli významné príspevky práve v tomto médiu (Csudai, Havrilla, Marko Blažo, Mikyta, Derner, z mladších Klepoch, Maťátko…). Miesto a pozície grafiky sú dnes dôležité ako vo voľnom umení, tak v knižnej kultúre, ilustrácii, digitálnom a animovanom umení a celkove v spektre vizuálnej kultúry. Napokon, aj pre zberateľov a záujemcov o súčasné umenie je grafika cenovo dostupnejšia. Pretrvávajú tu však predsudky, že grafika je akoby „menej“ hodnotná komodita, lebo jednak disponuje viacerými exemplármi a je menej trvácna.

Aké významy alebo emócie môže grafika v súčasnosti komunikovať, ktoré nie sú bežne prítomné v iných výtvarných médiách? K akým problémom alebo otázkam súčasnej spoločnosti by mali grafici podľa vás upriamovať svoju pozornosť?

Je to opakujúca sa a spoločná výzva pre celok vizuálneho umenia. Grafiku v tomto zmysle nemožno vyčleňovať z kontextov súčasného umenia. Tradovalo sa, že grafika je komornejšia, intímnejšia, do seba zavinutá výpoveď. Dnes to už celkom neplatí, s výnimkou autorských kníh, špecializovaných albumov a edícií. Tam majú grafika a kresba výhodu. Mladí umelci a umelkyne by sa mali sústreďovať na aktuálne problémy svojej doby. Pomôžem si Jindřichom Chalupeckým a jeho myšlienkami v knihe Úděl umělce: Duchampovské meditace (1982), kde hovorí, že umelec má reflektovať existenciu a povahu tejto existencie. Podobne ako filozof, aj umelec má podľa neho podať reflexiu samotného bytia, jeho povahy a hodnoty. Táto vysoká méta umenia si však vyžaduje istý stupeň ľudskej zrelosti a nadhľadu, ku ktorej je dlhá cesta. Preto pri začínajúcich umelcoch vidieť prevahu osobných, skôr autoreflexívnych tém, silných príbehov, ale aj nadčasových existenciálnych tém ako sú vesmír, náboženstvo, rodina, láska… skrátka archetypy, čo je úprimné a autentické.

Mohli by ste nám priblížiť, čo bolo vaším cieľom pri kurátorovaní výstavy Súčasná česká a slovenská serigrafia? Ako ste vybrali vystavujúcich umelcov a aké kritériá ste pri tom použili?

Koncepcia tejto ojedinelej a svojho druhu prvej výstavy na Slovensku bola určovaná tak trochu vopred. Cieľom výstavy bolo predstaviť výber z unikátnej a svojho druhu jedinej zbierky súčasnej stredoeurópskej serigrafie v Čechách, ktorú nadobúda a spravuje Fakulta umení Ostravskej univerzity od roku 1997. Druhým limitom boli komorné výstavné priestory Galérie Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši, ktorú spravuje Liptovská galéria. Rozhodla som sa vybrať a prezentovať najnovšie diela, ktoré vznikali v ostatných desiatich rokoch – od roku 2015. Tento časový limit mi poskytol priestor pre aktuálnosť súčasnej tvorby. Z rozsiahlej zbierky diel (cca 500 kusov grafických listov) som mohla vybrať len cca 60 diel. Zbierka je skvele dokumentovaná, digitalizovaná a tak výber diel prebiehal viac menej pri monitore. Mojim kritériom bola popri časovej osi najmä osobitosť diela a spôsob výpovede. Mám na mysli originalitu, jedinečnosť autorských výpovedí a výtvarnú (estetickú) hodnotu diel. Dielo ma muselo zaujať svojou vizualitou, výrazovosťou a tiež témou, hoci na hlbšie poznanie a interpretáciu by to vyžadovalo určite viac času a štúdia. Pri výbere a najmä pri inštalácii diel som zohľadňovala aj generačné hľadisko. Podľa mňa je dôležité vidieť ako sa umenie vyvíja a mení s nástupom jednotlivých generácií. Na výstave vidieť doznievajúce tendencie neomoderny a neoavantgardy – od 60. rokov 20. storočia; postmoderné, rozvoľnené figurálne prejavy najmä v štýle neoexpresionizmu, ktoré využívajú prvky kresby a maľby, od polovice 90. rokov neokonceptualizmus s presahom do súčasnosti a tvorba súčasnej mladej nastupujúcej generácie. Výtvarné umenie je dnes výrazne pluralitné, v umení neprevláda jeden štýl, ale sme svedkami rozmanitosti a častých odkazov na modernu a neomodernu.

Serigrafia je technika s veľmi dlhú históriou, ale tiež sa dnes veľmi modernizuje. Aké nové smery a prístupy v tejto technike vás najviac zaujali počas prípravy výstavy?

Na výstave je množstvo kvalitných a unikátnych diel. Vidieť isté tendencie výtvarného prejavu pretavené cez technické osobitosti a výrazové možnosti sieťotlače. Napríklad stručné kresebné gesto, šifra, skratka, vrstvenie obrazov a znakov v jednom diele, plynulá obrazová plocha, kolážovitosť, simulácia fotoobrazu, simulácia hĺbkotlače a iné. Zaujali ma viacerí umelci – napríklad procesuálno-konceptuálny Jan Měrička, Zbyňek Janáček a jeho asociatívne, minimalistické diela, Ondřej Michálek so svojim novým programom, Petr Nikl, Václav Rodek, Jan Drozd, František Filipi a mnohí iní. Zaujímavý autorský experiment so serigrafiou prezentuje napríklad Igor Benca.

Serigrafia sa často využíva v komerčnej sfére, ale aj vo voľnom umení. Aký je podľa vás rozdiel medzi serigrafiou ako komerčným nástrojom a ako umením?

História umenia 20. storočia nám na túto otázku už raz dala ráznu odpoveď v tvorbe pop artových umelcov, ktorí obe sféry prepojili a boli úspešní. Dnes je tá komerčná oblasť bohato štruktúrovaná – od banálnych produktov dennej spotreby, až po sofistikované využitie v módnom priemysle a komplexe tvorivého dizajnu. Pri umeleckej tvorbe ide o autorský program, individuálny prístup a originálnu výpoveď. Je to iná estetická hodnota. Masovosť verzus individuálne, ojedinelé.

Výstava sa zameriava na českú a slovenskú scénu – aké špecifiká vidíte v prístupe umelcov z týchto krajín k serigrafii? Má tento región nejaké osobité tendencie, ktoré sa prejavujú v tejto technike?

Sú tu isté príbuznosti, ale aj rozdiely v autorských prístupoch. Kým česká tvorba pôsobí viac naratívna, zobrazovacia – s výnimkou bohatej škály neoabstraktných polôh – tak slovenská je konceptuálnejšia, viac znaková. Viac pracuje s apropriáciou existujúcich obrazov. V zbierke je ale doposiaľ len pomerne malá vzorka slovenskej tvorby (12 autoriek a autorov), čo nedáva nateraz priestor pre širšie a objektivizované zhodnotenie a náležitú komparáciu.

Ako sa dá popísať váš osobný prístup k kurátorstvu? Snažíte sa pri príprave výstavy skôr nastaviť tematickú linku, alebo sa sústredíte na výber konkrétnych techník a umelcov?

Môj prístup som už naznačila vyššie. Zakladá na originalite prejavu, sile výrazovosti či autorského gesta, ako aj silnej téme, pričom ona nemusí byť naratívne spracovaná. Technika diela je potom pri výbere v mojich očiach „druhoradým“ kritériom, hoci je veľmi dôležité, aby bola profesionálne precízne a invenčne zvládnutá. V roku 2019 som dokončila publikáciu Alternatívna slovenská grafika, kde sa môj záujem koncentroval na prekračovanie zaužívaných postupov a klasických techník v umeleckej grafike a tiež viacerých autorských experimentov od informelu po digitálnu matricu. Cítila som potrebu prelomiť pretrvávajúci mýtus a definície o jedinej a „pravej“ podobe grafiky. Publikácii predchádzali dve rozsiahle výstavy v mojej koncepcii a výbere. Stretli sa s úspechom a najmä záujmom o neprebádané – biele miesta vo vývine našej grafiky. Rada by som na tento výskum nadviazala a spracovala vývin v umeleckej grafike nasledujúcich dekád – po roku 2000. Zamýšľané východisko pri kurátorskej tvorbe výstav – ich koncepcia záleží od uhla pohľadu na súčasné, ale aj „prekopávané“ staršie umenie. V súčasnosti sme svedkami istého návratu k celej škále tematickým výstav. Ja som robila skôr na autorských a dekádových výstavách alebo špecificky počas pôsobenia v galérií na pravidelných prehliadkach súčasnej slovenskej grafiky. Po mojom odchode z galérie (odvolaní) sa uskutočnil už len jeden ročník (2011) a podujatie zaniklo. Verím, že časom sa obnoví – grafika to potrebuje a zaslúži si to.

PhDr. Alena Vrbanová, PhD. (1960). Historička, teoretička a kritička umenia. Vyštudovala odbor Veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1979–1984). Doktorandské štúdium absolvovala na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulte UKF v Nitre (2007–2012). V rokoch 1984–2007 pôsobila v Štátnej galérii v Banskej Bystrici ako kurátorka zbierok a výstav; v rokoch 1992–1995 a 1999–2007 tu pôsobila vo funkcii riaditeľky. V rokoch 2003–2025 pôsobila na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. V rokoch 2008–2013 pôsobila na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2007–2008) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2013–2014). Zameriava sa na výskum a reflexiu umenia 2. polovice 20. storočia a na oblasť umeleckej grafiky. Autorsky participovala na odborných a vedeckých publikáciách: Slovník pojmov svetového a slovenského umenia 2. polovice 20. storočia (1999), Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie (2000), Stanislav Balko (2003), Ľubo Stacho (2004), Slovenská grafika 20. storočia (2006), Miroslav Nicz (2009), Štefan Balázs (2010, 2020), Asimilácia verzus originál (2011), reVízia (2013), Zbierka Galérie Cypriána Majerníka, Nové teritóriá modelácie priestoru (2014), Štafetová tlač, Copy (20) Ride, Peter Meluzin, Revízia 20, Jozef Suchoža (2017), Alternatívna slovenská grafika (2019), Maľba. SK (2022), Igor Ďurišin (2023).

 

---

 

Interview with curator and art theorist Alena Vrbanová

ANDREA UVÁČIKOVÁ

How do you perceive contemporary graphic art in comparison with its historical development? Which trends or innovations do you consider most interesting today? I have been involved in art graphics for a long time – since the early 1990s. My work as a curator at the State Gallery in Banská Bystrica (now the Central Slovakian Gallery) led me to research, present, and reflect on it in the context of contemporary visual art. Since 1968, this institution has focused on graphic art in its exhibition and collection work. Within Slovakia, this was the gallery’s specialization, alongside the reflection of 20th-century art. After November 1989, graphic art exhibitions focused on biennials and triennials of contemporary Slovak graphic art, but also on large projects such as Computer Graphics, Digital and Electronic Graphics, and profile exhibitions of major figures in Slovak and Czech graphic art. My contact with artistic graphic art was therefore quite intensive in my gallery practice. Contemporary concepts and forms of graphic art have been significantly innovated since the mid-1990s by new possibilities in computer and digital art. The prevailing stylistic form of contemporary art certainly also had an influence – especially neo-conceptualism, which, together with new printing technologies, made it possible to draw expressiveness from other media, to adopt and modify existing images. We could also see new perspectives for the expansion of graphic art – its overlap into other media, its new experimental form, and many inventive authorial approaches. Therefore, it can be objectively stated that, compared to previous developments up to the 1970s and 1980s, there has been a dynamic development of graphic art and its acceptance in the context of contemporary art. In this context, I participated in a research grant entitled Transmedia Space of Graphic Art at the Faculty of Arts of the Academy of Arts in Banská Bystrica. Contemporary graphic art manifests itself in many different ways – from traditional techniques to digital processes. Which techniques are currently the most popular among young artists and why? A certain saturation in the field of computer and digital graphics, which, in addition to originality and artistic quality, also produced a lot of ballast and imitations in the form of quick „sketchy“ images, manifested itself around 2010 in an intense return to several classical techniques. In Slovakia, this mainly involved a return to relief printing techniques such as woodcut, wood engraving, and linocut, which could also be simulated expressively using sophisticated software. I followed the work of young graphic artists mainly at the Academy of Arts in Banská Bystrica, where I taught until the summer of 2025, as well as at the Academy of Fine Arts in Bratislava and the Faculty of Arts in Košice. Their preferences in the use of graphic techniques have changed over time and depend on individual settings and, of course, skills. Over the last 10 years, most of them have returned to the classics, but they use digital templates to help them. In addition to studio teaching of techniques, they like to experiment, which is made possible by many workshops at home and abroad. For several years, they have focused on the physical, performative, and action- -oriented forms of graphic art. Many students and graduates of the graphic art department create original albums and books, combining various techniques in their work. Original monotype printing is still popular, as are blind embossing, stamping using original miniature matrices, and process-based printmaking. For the current generation of graphic artists entering the profession, there are many technical possibilities, but during their studies they also want to learn how to master demanding classical techniques. Contemporary graphic artists often work with hybrid techniques that combine different art media. How do you perceive this approach and what advantages or challenges does it bring? Combinations of processes and techniques or the aforementioned overlaps between graphic art and other media should be used appropriately for the purpose of the statement and the author’s intention. Otherwise, they can result in self-serving effects and slip into a certain mannerism, or the graphic specificity may disappear. Currently, graphic art is increasingly opening up to the public through exhibitions, workshops, or experimental projects. What is the place of graphic art in the contemporary art world and its influence on broader culture? Since 2000, we have seen the integration of graphic art into collective exhibitions, not just specialized shows or solo exhibitions. The situation was similar with painting and sculpture. It seemed that new perspectives in art only concerned new media. For example, at the major decade-long exhibition Nulté roky (The Zero Years) at the House of Arts in Bratislava, which summarized the best of Slovak art from 2000 to 2010, not a single graphic work was featured. Graphic art seemed to have been „forgotten,“ even though there were significant contributions in this medium (Csudai, Havrilla, Marko Blažo, Mikyta, Derner, and among the younger artists, Klepoch, Maťátko…). The place and position of graphic art today are important in the fine arts, book culture, illustration, digital and animated art, and the spectrum of visual culture as a whole. Finally, printmaking is also more affordable for collectors and those interested in contemporary art. However, there are still prejudices that printmaking is a „less“ valuable commodity because it has more copies and is less durable. What meanings or emotions can printmaking currently communicate that are not commonly present in other visual media? What problems or issues in contemporary society do you think printmakers should focus their attention on? This is a recurring and common challenge for the visual arts as a whole. In this sense, graphic art cannot be separated from the contexts of contemporary art. It has traditionally been said that graphic art is a more intimate, introverted form of expression. Today, this is no longer entirely true, with the exception of artist’s books, specialized albums, and editions. There, graphics and drawing have an advantage. Young artists should focus on the current problems of their time. I will refer to Jindřich Chalupecký and his ideas in the book Úděl umělce: Duchampovské meditace (The Fate of the Artist: Duchampian Meditations, 1982), where he says that the artist should reflect on existence and the nature of this existence. Like a philosopher, he believes that an artist should reflect on the very essence of being, its nature and value. However, this lofty goal of art requires a certain degree of human maturity and perspective, which is a long way off. That is why we see a predominance of personal, rather self-reflective themes, powerful stories, but also timeless existential themes such as the universe, religion, family, love… in short, archetypes that are sincere and authentic. Could you tell us what your goal was in curating the exhibition Contemporary Czech and Slovak Serigraphy? How did you select the exhibiting artists and what criteria did you use? The concept of this unique and first-of-its-kind exhibition in Slovakia was determined somewhat in advance. The aim of the exhibition was to present a selection from a unique and one-of-a-kind collection of contemporary Central European serigraphy in the Czech Republic, which has been acquired and managed by the Faculty of Arts of the University of Ostrava since 1997. The second limitation was the intimate exhibition space of the Koloman Sokol Gallery in Liptovský Mikuláš, which is managed by the Liptov Gallery. I decided to select and present the latest works created in the last ten years – since 2015. This time limit gave me the space to showcase the topicality of contemporary art. From an extensive collection of works (approximately 500 graphic prints), I was only able to select about 60 works. The collection is well documented and digitized, so the selection of works took place more or less on a monitor. In addition to the timeline, my criteria were mainly the uniqueness of the work and the manner of expression. By this I mean the originality, uniqueness of the author’s message, and the artistic (aesthetic) value of the works. The work had to catch my attention with its visuality, expressiveness, and theme, although a deeper understanding and interpretation would certainly require more time and study. When selecting and, in particular, installing the works, I also took the generational perspective into account. In my opinion, it is important to see how art develops and changes with the advent of each generation. The exhibition shows the lingering tendencies of neo-modernism and neo-avant-garde – from the 1960s; postmodern, relaxed figurative expressions, especially in the style of neo-expressionism, which use elements of drawing and painting, from the mid-1990s neo-conceptualism with an overlap into the present, and the work of the current young emerging generation. Today’s visual arts are highly pluralistic; no single style dominates, but rather we witness diversity and frequent references to modernism and neo-modernism. Serigraphy is a technique with a very long history, but it is also undergoing significant modernization today. What new directions and approaches in this technique interested you most during the preparation of the exhibition? There are many high-quality and unique works in the exhibition. Certain tendencies in artistic expression can be seen, transformed through the technical characteristics and expressive possibilities of screen printing. For example, concise drawing gestures, codes, abbreviations, layering of images and symbols in a single work, fluid image surfaces, collage-like qualities, photo image simulations, intaglio printing simulations, and others. I was intrigued by several artists—for example, the processual-conceptual Jan Měrička, Zbyňek Janáček and his associative, minimalist works, Ondrěj Michálek with his new program, Petr Nikl, Jan Rodek, Jan Drozd, František Filipi, and many others. Igor Benca, for example, presents an interesting authorial experiment with serigraphy. Silkscreen printing is often used in the commercial sphere, but also in the fine arts. What do you think is the difference between silkscreen printing as a commercial tool and as art? The history of 20th-century art has already given us a clear answer to this question in the work of pop art artists, who connected both spheres and were successful. Today, the commmercial sphere is richly structured – from banal everyday consumer products to sophisticated uses in the fashion industry and complex creative design. Artistic creation is about the author’s program, individual approach, and original statement. It is a different aesthetic value. Mass production versus individual, unique. The exhibition focuses on the Czech and Slovak scene – what specifics do you see in the approach of artists from these countries to screen printing? Does this region have any particular tendencies that are reflected in this technique? There are certain similarities, but also differences in the artists‘ approaches. While Czech work is more narrative and representational – with the exception of a rich range of neo-abstract positions – Slovak work is more conceptual and symbolic. It works more with the appropriation of existing images. However, the collection currently contains only a relatively small sample of Slovak art (12 artists), which does not allow for a broader and more objective assessment and proper comparison at this time. How would you describe your personal approach to curating? When preparing an exhibition, do you try to set a thematic line, or do you focus on the selection of specific techniques and artists? I have already outlined my approach above. It is based on originality of expression, power of expression or authorial gesture, as well as a strong theme, which does not have to be narrative. The technique of the work is then, in my view, a „secondary“ criterion in the selection process, although it is very important that it be professionally precise and inventively mastered. In 2019, I completed the publication Alternative Slovak Graphics, where my interest focused on transcending established practices and classical techniques in artistic graphics, as well as several authorial experiments ranging from informel to digital matrix. I felt the need to break the persistent myth and definitions of the only „true“ form of graphic art. The publication was preceded by two extensive exhibitions based on my concept and selection. They were met with success and, in particular, interest in the unexplored – the blank spots in the development of our graphic art. I would like to continue this research and examine the development of artistic graphic art in the following decades – after 2000. The intended starting point for curating exhibitions – their concept depends on the perspective on contemporary art, but also on „rediscovered“ older art. Currently, we are witnessing a certain return to a whole range of thematic exhibitions. I have worked more on authorial and decade-long exhibitions or, specifically, during my time at the gallery, on regular exhibitions of contemporary Slovak graphic art. After I left the gallery (was dismissed), only one edition (2011) took place and the event ceased to exist. I believe that it will be revived in time – graphic art needs it and deserves it.

PhDr. Alena Vrbanová, PhD. (1960). Art historian, theorist, and critic. She studied Fine Arts at the Faculty of Philosophy of Comenius University in Bratislava (1979–1984). She completed her doctoral studies at the Institute of Literary and Artistic Communication at the Faculty of Philosophy of UKF in Nitra (2007–2012). From 1984 to 2007, she worked at the State Gallery in Banská Bystrica as a curator of collections and exhibitions; from 1992 to 1995 and 1999 to 2007, she served as its director. From 2003 to 2025, she worked at the Faculty of Fine Arts of the Academy of Arts in Banská Bystrica. From 2008 to 2013, she worked at the Faculty of Education of Matej Bel University in Banská Bystrica, the Faculty of Arts of the Technical University in Košice (2007–2008), and the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (2013–2014). She focuses on research and reflection on art of the second half of the 20th century and on the field of graphic art. She has contributed to professional and scientific publications: Dictionary of Terms of World and Slovak Art of the Second Half of the 20th Century (1999), History of Slovak Fine Arts – 20th Century (2000), Stanislav Balko (2003), Ľubo Stacho (2004), Slovak Graphic Art of the 20th Century (2006), Miroslav Nicz (2009), Štefan Balázs (2010, 2020), Assimilation versus Original (2011), reVízia (2013), Collection of the Cyprián Majerník Gallery, New Territories of Space Modeling (2014), Relay Printing, Copy (20) Ride, Peter Meluzin, Revision 20, Jozef Suchoža (2017), Alternative Slovak Graphics (2019), Maľba.SK (2022), Igor Ďurišin (2023)