MARTIN ŠEVČOVIČ

Výstava Trienále umenia knihy posilňuje dialóg medzi jednotlivými kultúrnymi kontextmi a zároveň prispieva k zviditeľneniu fenoménu autorskej knihy ako špecifickej oblasti súčasného umenia. Trienále tak napĺňa funkciu platformy, ktorá umožňuje umeleckú výmenu a vzájomnú konfrontáciu poetík i technologických stratégií v regióne.

Po jej zhliadnutí sa Vám vynárajú rôzne myšlienkové stratégie. Napríklad „kniha je sochou, ktorá sa tvári ako text“, „Listovanie je performatívne gesto“, „Objekt knihy je priestor introspekcie“. Kniha je médium, ktoré vo svojej konštrukčnej skladbe nesie dejovú a naratívnu príťažlivosť. Kniha sa pre vyjadrenie výtvarných myšlienok da použiť mnohými spôsobmi. Výtvarník môže v knižnej väzbe rozprestrieť svoj naratívny príbeh s možnosťami dejového vývoja. Výtvarný oblúk chronologicky zoradených ilustrácii podporených textom je stále aktuálne vyjadrovacie médium. Najlepší dizajn knihy je ten, ktorý nie je vidieť ako prvý a ktorý spraví krok späť, keď da priestor obsahu, myšlienke. Ak priliehavo odkomunikujete vizuálny obsah, je prostredie knihy nezameniteľným komunikačným médiom. Knižný objekt a objekt knihy spojujú obraz a slovo. Typograficky obraz slova konfiguruje povahou myslenia a preddefinuje prístup čítania obsahu. Je to slovo obrazotvornosti a obraz etymológie slova. Pre mnohých autorov sa kniha stala nielen nositeľom textu, ale aj prostriedkom umeleckej výpovede a výtvarným objektom. Estetické a koncepčné porozumenie konštrukcii knihy iniciuje autorskú voľnosť uchopenia artefaktu ako objektu. Vystavujeme knihy ako kultúrne objekty, ktoré občas kladu prekážky čitateľovi, ale výrazne povzbudili divákovu predstavivosť. Je to princíp: nečítaj, pozeraj! (Ne lis pas, observe!). Výstava umenia knihy je komprimovaný priestor – kondenzovaný svet, ktorý v sebe sústreďuje vizuálnu aj naratívnu energiu. Je to mikrosvet, do ktorého sa vpisuje čas, pohyb, rytmus a pamäť. Každé otočenie stránky predstavuje posun v priestore i čase, každý záhyb väzby je momentom prechodu. Kniha ako médium disponuje svojou vlastnou architektúrou: skladbou strán, rytmom textu, poriadkom sekvencií, štruktúrou papiera. Je to médium, ktoré svojou konštrukčnou skladbou nesie dejovú a naratívnu príťažlivosť, ale zároveň vytvára nový typ priestorového vnímania. Výskum, ktorý logicky pokračuje prirodzenou potrebou zachytiť existenciu rôznych prístupov ku knihe. Táto výstava je výberom doterajších autorských koncepcií v konštrukcii a dekonštrukcii knihy a knižnej väzby. Táto výstava prezentuje práce, ktoré ukazujú široké možnosti, ako sa dajú cez knihu a pomocou tvorby knihy výtvarne vyjadriť rôzne myšlienky a autorské postoje či koncepcie. Na výstave ma zaujali viaceré autorské prístupy: Matej Krén, dielo: Kniha z Anamnezária 1, 2,. Vytvoril objekty, ktorých silueta pripomína rastliny a mnoho mikro-zvitokou ovinuje všetky viny napísaného textu. Tomáš Klepoch, Jan Čumlivski, medzi obsahom a štruktúrou. Stano Masár, dielo: Truth and Love. „Pravda a láska sú slová evokujúce spoločenské pohyby v roku 1989. Výborným výtvarným spôsobom nám autor pripomína viditeľnosť a rozlišovaciu schopnosť pohľadu-zraku na dejinne udalosti. Andrea Pézman, dielo: Výkyvy (projekt Statické prúdenie). Projekt sa venuje otázke vzájomných komunikačných vzťahov dvoch stoličiek. Stoličky tu reprezentujú miesta kľudu a osobných výpovedí. Zbigniew Sałaj, dielo: Drewutnia-Woodshed. Dielo je výtvarne atraktívny vizuálny prepínač medzi drevom a knihami. Veľmi pôsobivé znázornenie literárnej paseky (rubanisko). Rudolf Sikora dielo: Z cyklu Eko/Komiks. Vystavuje listy z knihy svojich nápadov a projektov. Je to laboratórium záznamov a znakov. Zuzana Šebelová, dielo: Over Your Heads the Trees Will Grow. Vytvorila pop-up knihu s použitím komplementárneho farebného kontrastu. Témou je vzťah „mesta a prírody, zelene a urbanizmu“. Klára Štefanovičová, dielo: (Fukuoka). Kniha ponuka pohlaď do krehkých sentencií impresívneho momentu výtvarného precitnutia. Peter Šulavík, dielo: Už nechcem zakrývať slovami. Objekt v tvare dreveného zápisníka pôsobí ako vizuálny prepínač medzi rôznymi vrstvami čítania sémantického obsahu. Michal Šumichrast, dielo: Bad Times Ahead (Drawings for the End Times). „Autorský ZIN zachytávajúci kontrast medzi sloganmi punkových piesní a akvarelovým prepisom pornografickej estetiky. Pavol Truben, dielo: The List I Am Too Old for l, The List I Am Too Old for ll. Dielo parafrázuje svet vyhoretých ikon biznisovej scény. Autor pretvoril obálku prestížneho časopisu o úspechoch kvantitatívneho kapitálu a investícii do bublín. Kateřina Makar Václavková, dielo: Father. Originálna autorská knha obsahuje performatívny časozberný záznam dialógu autorky s otcom. Kniha ma originálnu väzbu s použitím gázy ako materiálu s významom nemocničného opatrovníctva. Tomáš Vicen, dielo: Čo to vlastne zbierame? Kniha je oslavou kreativity grafického dizajnu a autorskej úpravy knihy s dorazom na koncept layoutu a celkovej vizuálnej komunikácie precízneho spracovania.

Juraj Horváth, Palo Čejka, dielo: Germanica. Kniha prezentuje atmosféru dlhodobej spolupráce medzi výtvarníkmi a ich vzájomnej inšpirácie. Robert Makar, dielo: Podstata cez objektív vnímania. Ide o inštaláciu knižných objektov, v ktorých kniha reprezentuje poznanie a vedomosti. Inštalácia pracuje s estetikou neodadaistických tendencií. Umelecká stratégia ako fragmentácia, multiplikácia, či apropriácia v zmysle postmoderného prístupu. Dielo skúma hranice medzi textom a obrazom,

Prezentované diela sú výberom z aktuálnych autorských koncepcií, ktoré skúmajú konštrukciu a dekonštrukciu knihy – jej väzby, formátu, sekvencie a materiálového charakteru. Ide o práce, ktoré odhaľujú rozsiahle spektrum možností, ako prostredníctvom knihy výtvarne myslieť a vyjadrovať sa. V mnohých dielach sa kniha stáva nosičom osobnej pamäti – archívom individuálnych dejín, emócií či myšlienok. Koncepty a inštalácie, ktoré pracujú s knihami, často presahujú individuálny rámec a zapájajú publikum do širších sociálnych a inštitucionálnych kontextov. Tak ako v grafike analyzujeme technologické princípy, aj v knihe môžeme tematizovať jej vlastnú technológiu. Formát, papier, typ väzby, počet strán, rytmus orezu, či charakter predsádky – to všetko sú vizuálne významové prvky, ktoré zásadne ovplyvňujú výtvarnú výpoveď. Rozdiel medzi väzbou V2, V8 alebo ručne šitou japonskou väzbou nie je len remeselný, ale semiotický – každý typ väzby nesie iný rytmus, inú intonáciu, inú psychológiu čítania. Technologická voľba je preto vždy aj výpoveďou o podstate knihy: o tom, či je lineárna alebo otvorená, pevná alebo krehká, intímna alebo kolektívna. Piaty ročník Trienále umenia knihy Martin predstavuje výnimočnú platformu autorských kníh. Kurátorky G. Renotière a J. Kováčová koncipovali projekt ako otvorený diskurzívny rámec pre tvorcov zo strednej Európy. Prvá výstava bola v Turčianskej galérii v Martine. Projekt putoval do ďalších inštitúcií – Muzeum moderního umění v Olomouci, Muzeum Książki Artystycznej a vila H. Grohmanna v Lodži či a Herman Otto Muzeu – Galérii v Miškovci

–

Mgr. art. Martin Ševčovič, ArtD. (Autor pôsobí ako univerzitný docent na Oddelení výtvarnej výchovy, Katedry umenia a kultúry, Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave)